Zdieľané Domácnosti - Sociálna infraštruktúra ako pomocný nástroj zmierňovania diskriminácie na základe socio-ekonomického statusu vo verejnom a poloverejnom priestore

V roku 2003, UN-Habitat vydalo varovanie, že s narastajúcou urbanizáciou, až 1/3 globálneho mestského obyvateľstva bude čoskoro žiť v neformálnom osídlení, odpojená od väčšiny verejných služieb, prístupu k vode, jedlu či adekvátnemu bývaniu.
Sociálne znevýhodnené obyvateľstvo tak stráca prístup k možnostiam dôstojného naplnenia základných ľudských potrieb a je nútené ich vykonávať v neprimeraných podmienkach na verejnosti, čím sa stáva terčom punitívnych praktík mestskej politiky. Súkromné aktivity zraniteľných jedincov sa stávajú verejnými, a tak za normálnych okolností nezávadné činnosti ako spánok, vylučovanie, jedenie či pitie sa stávajú problematickými, akonáhle sú vykonávané na miestach, ktoré na to podľa hegemónneho zriadenia nie sú určené.
Platforma Zdieľaných Domácností formuluje alternatívu k dichotómii členenia mestského prostredia na súkromnú a verejnú sféru cez intervencie, ktoré rozširujú verejný priestor o zariadenia typické pre súkromné domácnosti – kúpeľne a kuchyne, čím pomáha zlepšovať životné podmienky núdznych a predchádzať tak (prevažne fyzickým) vlastnostiam, na ktorých sú postavené diskriminačné opatrenia. Vzniká tak sieť sociálnej infraštruktúry, ktorej zariadenia slúžia k uspokojeniu základných ľudských potrieb a ich absencia môže viesť k celej rade patologických javov.
Systém operuje v dvoch časopriestorových rovinách – intervencie sú aplikované dočasne v prázdnych prielukách a trvalo vo verejných inštitúciách. Trvalé predstavujú finálne štádium implementácie intervencií sociálnej infraštruktúry, no predpokladajú dlhý časový horizont. Pre zabezpečenie potrieb čím skôr budú vystavané najskôr dočasné. Cieľom týchto intervencií je tiež sprostredkovať spolužitie rôznych sociálnych skupín na základe konkrétnej lokality, čím sa projekt snaží dopomôcť k destigmatizácií sociálne znevýhodnených.