7 situácii

Architektúra je predovšetkým myslením. Myslenie samotné je štruktúrou obsahov a ich vzájomných vzťahov. Každé architektonické myslenie je individuálne a jedinečné. Takto poňatá architektúra je arbitrárna. Nie je jedna, je ich mnoho. Je určovaná dialógom medzi vnútornými a vonkajšími architektonickými problémami, kultúrou a civilizáciou. Z nich vznikajú architektonické tradície. Primknutie sa k niektorej z nich, v kombinácií s osobnou predispozíciou, nazveme architektonickou Situáciou. Tá tvorí vzťahový rámec, ktorý nám určuje vnímanie architektúry. V tejto práci ich bude predstavených 7. Autor a 6 jeho učiteľov.

Ciele:

1)Mapovanie lokálnych architektonických diskurzov, cez osobnosti architektúry, nesúce rozličné architektonické tradície. Cez ňu vytvoriť podklad pre medzigeneračné vytýčenie sa novej generácie architektov.
2) Skúmanie autorovej architektonickej genézy a pozície v spleti architektonických tradícií.
3) Podnietiť pestovanie diskusie o architektúre.

Práca je vypracovaná cez tri rozhovory s pedagógmi, z nich sú následne abstrahované jednotlivé návrhy domov. Z rozhovorou dostávame dáta, ktoré autor používa pri navrhovaní jednotlivých stavieb, „dom pre architektov/pedagógov“.
Prvý z nich „Čo je architektúra?“ slúži na získanie dvojakých dát, na jednu stranu popisuje štrukturálne vlastnosti jednotlivých architektonických myslení (kostra), na druhú stranu dáva kritériá, ktorými architekti určujú čo architektúra je (telo). Z dalších dvoch „Ako architektúra vzniká?“ a „Ako sa architektúra učí“? dostávame stavebný program.

Pre reprezentáciu problému bolo ako zadanie zvolená budova FA ČVUT kvôli:

1)Stavebno-architektonických program vyplývajúci z rozhovorov
2)Konotatívno-významová vrstva, Architektúra reprezentuje funkciu/Návrhy reprezentujú rozhovory
3) Nivelizácia dominantných a marginálnych architektonickými tradícií